RECENZIE

PEZINSKÝ ŠACHOVÝ GÉNIUS

Oliver Solga: Richard Réti, šachový génius. Vydalo Malokarpatské múzeum v Pezinku, str. 185, ISBN 978-80-971374-3-4, str. 188

Už na prvej strane knihy Olivera Slogu je napísaný dôvod, prečo sa autor rozhodol napísať životopis o pezinskom rodákovi, svetoznámom šachovom veľmajstrovi: „Publikácia vychádza pri príležitosti 130.výročia narodenia a 90. výročia smrti Richarda Rétiho.“

Oliver Solga je všestranný umelec, výtvarník, kunsthistorik, publicista, občiansky aktivista a dlhoročný primátor mesta Pezinka. Napísal pozoruhodné publikácie: Definície humoru, Pezinok 1208 – 2008, vynikajúci biografický román Ján Kupecký – Život a dielo. Za túto knihu získal hlavnú cenu Egona Erwina Kischa. Potom ešte zostavil knihu Pezinok na starých pohľadniciach. Keď začal pracovať na knihe o šachistovi Rétim, už bol skúsený autor, už dobre poznal kompozíciu, vyznal sa v archívoch a pútavo štylizoval. A to sa v plnej miere prejavilo na životopisnom príbehu o geniálnom šachistovi, rodákovi z Pezinka. Mesto Pezinok je bohaté na osobnosti, ktoré presahujú jeho hranice. Vari najznámejší je maliar Ján Kupecký, hoci výpočet ďalších by bol úctyhodný. Mohli by sme spomenúť Holubyho, Štefana Krčméryho, Steberla, Rajtera, Sandtnera, Suchoňa, Zigmundíka a mnohých ďalších. Každý z nich by si bezpochyby zaslúžil osobitnú monografiu (veľa ich vzniklo) a každá by bola svojská a originálna. Rétiho život je predsa len v čomsi odlišný. Nezanechal po sebe romány, skladby, výskumy, politický odkaz, zámocké záhrady… a predsa je považovaný za jedného z najväčších géniov v kráľovskej hre – v šachu. Rétiho postavenie bolo najmä v rokoch 1918 až 1929 vo svetovom šachu dominantné. Patril nielen medzi najlepších hráčov, ale aj teoretikov šachovej hry. Réti bol zakladateľom tzv. hypermodernizmu v šachu, v šachových partiách porazil všetkých svetových hráčov. O tomto smere, ktorého bol spoluzakladateľom a veľkým propagátorom, výstižne poznamenal, že „hypermodernisti sú najväčšími odporcami každej šablóny.“ Časom sa Rétiho šachové postupy – ako aj jeho teoretické úvahy o šachu – stali súčasťou tejto náročnej hry.

Pri koncipovaní štruktúry knihy o Richardovi Rétim sa autor opieral nielen o životné osudy Rétiho, ale veľmi pozorne a detailne opísal aj prostredie, v ktorom budúci šachový génius vyrastal, rodinné zázemie a dobové súvislosti. Rodine Rétiovcov patrili v tom čase vychýrené kúpele v Pezinku, ktoré boli obľúbené nielen kvôli liečivým účinkom, ale boli známe aj pre bohaté spoločenské a kultúrne podujatia. V Pezinku bola v tom čase pomerne veľká židovská komunita, ktorá žila aktívnym náboženským a spoločenským životom. Rodičia Richarda a jeho staršieho brata Rudolfa sa tešili v Pezinku veľkej úcte, mali dostatok finančných prostriedkov a tak umožnili obom synom kvalitné vzdelanie. Oliver Solga venuje pozornosť aj staršiemu bratovi, Rudolfovi, ktorý bol vynikajúci hudobný skladateľ, interpret, aj muzikológ a získal si svetové renomé. Autor výstižne poznamenal, že „svojou činnosťou vstúpili bratia Rétiovci do dejín 20.storočia a vytvorili jeden z najpozoruhodnejších súrodeneckých príbehov. Obidvaja sú v absolútnej zhode, keď prirovnávajú moderný šach k modernému umeniu.“ Richard Réti sa vyjadril, a neraz to zdôrazňoval, že šachy sú rovnako hrou, umením i vedou – a to bolo jeho krédo, od ktorého sa neodklonil počas celého svojho nedlhého života.

Oliver Solga sa dôsledne pridŕža kronike udalostí a časovej následnosti, sleduje postupný vývoj Richarda Rétiho, od jeho štúdií až po rozhodnutie stať sa profesionálnym šachistom. Réti žil striedavo vo Viedni a v Pezinku, no najmä Viedeň, ktorá bola v tom čase hlavným mestom šachu v celosvetovom meradle, sa stala pre Rétiho rozhodujúcim mestom dozrievania a počiatkom k svetovej sláve. Vychýrená Café Central bola miestom, kde sa v šachovom klube stretávali nielen viedenskí, ale aj európski šachisti. A nielen šachisti. Do Café Central chodievali aj významné osobnosti zo sveta umenia či vedy, napríklad Klimt, Freud, Zweig, Schoenberg, Adler, Mahler, Kokoschka, ale aj Lenin, Stalin, či dokonca Hitler… Autor podrobne, až so štatistickou presnosťou zaznamenal turnajový kolotoč, ktorý musel Réti absolvovať a hoci sa Réti veľmi rýchlo a veľmi mladý etabloval na vtedajšom šachovom výslní, do začiatku Veľkej vojny sa mu nepodarilo dostať medzi absolútnu špičku. Už vtedy však zaujal svojim svojráznym prístupom k šachu a laická i odborná verejnosť tušila, že rastie jedinečný majster. Toto tušenie sa potvrdilo po skončení vojny, keď sa zásadne menil Rétiho život: rozhodol sa profesionálne venovať šachu a nemenej dôležité bolo rozhodnutie prijať československé občianstvo – ako pezinskému rodákovi to nerobilo problémy. Časom sa ukázalo, že Réti bral občianstvo ČSR nesmierne vážne, hrdo sa k nemu hlásil, dokonca reprezentoval republiku na šachovej olympiáde v Londýne v roku 1926, propagoval ju na svojich početných turnajoch takmer po celom svete, dokonca aj na turnajoch v Južnej Amerike. Vtedy už bol Richard Réti jeden z najlepších šachových veľmajstrov sveta, postupne porážal veľkých hráčov ako Aljechin, Bogoľubov, Lasker, Capablanca…prakticky nebolo veľmajstra, ktorého by neporazil. Okrem toho Réti pravidelne prispieval do viacerých časopisov, v ktorých mal svoju šachovú rubriku, venoval sa teórii šachu, rozvíjal svojrázne poňatie tejto kráľovskej hry a vydal aj knihu, ktorá má nadčasovú hodnotu. Réti je autorom stoviek článkov, štúdií, šachových partií, ktoré uverejňoval vo viacerých časopiseckých rubrikách. Oliver Solga so znalosťou problematiky približuje Rétiho šachové partie takým spôsobom, že sú zrozumiteľné aj, takpovediac, laikom, nielen hráčom šachu či jeho obdivovateľom. Autor knihy však nezostáva len pri opise turnajov, jednotlivých partií, alebo nespočetných Rétiho ciest, ale venuje sa aj súkromnému životu pezinského veľmajstra. Réti sa oženil s omnoho mladšou ruskou krásavicou Rognedou Gorodeckou, ktorá ho sprevádzala na jeho cestách a až do predčasnej Rétiho smrti mu bola veľkou oporou. Záhadou je opradená aj mysteriózna Rétiho smrť (zomrel na šarlach v Prahe) keďže mu predchádzalo osudové veštenie cigánskej veštkyne o tom, že do roka zomrie, čo sa aj, žiaľ, naplnilo. Rovnako mysteriózne – pre laika, aj pre znalca – pôsobia opisy, analýzy a úvahy o šachových simultánnych partiách, o hraní šachu naslepo, ktoré podnietili mnohých vedcov a novinárov k úvahám a psychologickým štúdiám. Neuveriteľná pamäť, ktorá si dokáže oživiť partie na niekoľkých šachovniciach, staré doslova i roky, bola vlastná aj Rétimu. Okrem šachu, ktorý bol v jeho živote dominantný, žil Réti aj bohatým spoločenským životom, zúčastňoval sa na mnohých podujatiach, poznal sa a priatelil poznal s viacerými významnými osobnosťami, okrem iného aj napr. s T.G.Masarykom, E.Benešom či Vavrom Šrobárom. Autor detailne mapuje súdobú tlač, ktorá sa venuje šachovým turnajom, rozoberá množstvo šachových partií a na ich pozadí aj spoločenskú situáciu, rovnako tak vnútorný (neraz rozorvaný) duševný život Rétiho. Život génia nikdy nie je určovaný iba základnými ľudskými potrebami, vždy je poznačený či už výstrednosťami, čudáctvom, alebo enormným vypätím, ktoré sa neraz môže premietnuť do zdravotných problémov. A to sa aj stalo, Réti doplatil na vyčerpanosť a podľahol infekčnej chorobe.

Oliver Solga nebol aktívny hráč šachu, nechodil na turnaje, ani sa nezaoberal teóriou šachu; je preto obdivuhodné, ako sa zmocnil témy a zložité šachové postupy dokázal opísať formou, ktorá je aj laikovi zrozumiteľná. Opisuje napríklad novátorské otvorenie šachovej partie, ktoré nazvali „Rétiho otvorenie“ a ktoré bolo spočiatku považované za nezmyselné, no neskôr sa stali súčasťou moderného šachu. Réti viacero svojich teórií a kombinácií uverejnil v knihe Nové idey v šachu – kniha sa stala základnou učebnicou a školou pre každého šachového adepta. Kompozičné usporiadanie jednotlivých tém do kapitol jasne indikuje obsah knihy: od Rétiho detstva, jeho životné osudy, cez jeho šachové začiatky až k náročným rozborom šachových partií, potom k Rétiho bohatej publikačnej tvorbe, k jeho vzťahom k súdobým šachovým majstrom (kniha Majstri šachovnice – dosiaľ je považovaná za neprekonanú vo svojom žánri), ale aj vzťahom k súperom a súputníkom, či opakovaným úvahám o vzťahu šachu k umeniu, to je výsledok mimoriadnej Solgovej bádateľskej práce. Solga sa tiež rovnovážne venuje Rétiho súkromnému životu, hoci veľa dokumentov sa z tejto oblasti nedochovalo. Cenné sú aj kapitoly, v ktorých Solga analyzuje publikácie o Rétim, alebo opisuje vzťahy so šachistom Tartakowerom, žurnalistom Egonom Erwinom Kischom, slovenským dejateľom Štefanom Krčmérym. Platí to aj o kapitolách o židovských šachistoch a o šachu na Slovensku. Na záver autor uvádza, že fotografie a kresby okrem iných prameňov získal z archívov Malokarpatského múzea v Pezinku, Štátneho archívu Bratislava – pobočka Modra, súkromných archívov a wikipédie.org.

Za pozornosť stojí aj mimoriadne kvalitná grafická úprava, celkový vzhľad knihy je už na pohľad impozantný. Čitateľ má k dispozícii vskutku unikátnu knihu; stručne by sa dalo konštatovať – náročná kniha pre náročného čitateľa.

ĽUBOŠ JURÍK